Pozorujete u seba tieto príznaky po zmene času? Zbystrite

Tešíte sa, že si zo soboty na nedeľu pospíte o hodinku dlhšie? Netešte sa predčasne. Po pár dňoch môžete zistiť, že chodíte do postele o hodinu neskôr, ale vaše biologické hodiny vás stále zobúdzajú po starom. V skutočnosti teda spíte o hodinu kratšie, ako by ste chceli. Nehovoriac o tom, že prebúdzanie za tmy a západ slnka v poobedných hodinách môže byť spúšťačom duševného ochorenia, zimnej depresie, ale aj bipolárnej poruchy.

Kameň úrazu pre „zraniteľné osoby“

Problém so zmenou času mávajú predovšetkým zástupcovia určitej skupiny ľudí, tzv. zraniteľné osoby. Sú to najmä starší ľudia, chronicky chorí, ľudia s kardiovaskulárnymi problémami, no aj malé deti. Únava, ktorá sa počas dňa bude stupňovať, spôsobí pocit podráždenia, poruchy koncentrácie a pamäti. Pri spánku detí a starších ľudí totiž trvá prispôsobenie sa novému času o niečo dlhšie ako pri dospelých jedincoch.

Chodíte do postele v správny čas?

Spánkové desatoro

Liekom na prekonanie časového posunu by malo byť dodržiavanie spánkového desatora.

„Podľa posunutého času by sa malo podávať jedlo, vykonávať pracovná i športová aktivita a únavu by sme nemali dospávať v priebehu dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady ‚spánkového desatora‘, teda aj striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov, a to zvlášť pred spaním, nejedávanie a nešportovanie večer či neriešenie problémových záležitostí pred usnutím,“ vysvetľuje neurologička, ktorá sa dlhodobo venuje liečbe porúch spánku.

Nedostatok spánku sa podľa Feketeovej prejavuje psychickou a fyzickou vyčerpanosťou. „Ľudí trpiacich nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie. Kvalitu života môžu výrazne zhoršiť zvlášť dlhšie pretrvávajúce a neliečené poruchy spánku,“ vysvetlila odborníčka na spánkovú medicínu a pracovníčka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Feketeová.

Ako zdôraznila, pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou, alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené poruchy spánku znižujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd,“ dodala Feketeová.

Zmena času môže narušiť váš cirkadiánny rytmus, vaše vnútorné biologické hodiny, ktoré vám riadia spánok a bdenie, ale aj mnoho ďaľších biologických procesov, ako imunitu, telesnú teplotu, tvorbu hormónov a mnoho ďaľších.

Vedeli ste že: Vo Švédsku zistili väčší počet srdcových infarktov počas prvých troch dňoch po zmene času?

Mrhanie denným svetlom

Myšlienka zmeny času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.

Zrušiť či ponechať?

Odborníčky z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach by uvítali zrušenie striedania letného a zimného času. Podľa nich narušenie denného biorytmu negatívne vplýva na ľudský organizmus. „Posun času pôsobí na ľudí nepriaznivo bez ohľadu na to, ktorým smerom hodinové ručičky posúvame. Jesenný posun vnímame obyčajne lepšie preto, lebo získame akoby jednu hodinu k dobru a môžeme si ráno dlhšie pospať, aj keď bývame zasa večer skôr unavení, povedala Eva Feketeová. Dobrou správou je, že na posun času si postupom času zvykneme.

Ako sa zbaviť jesennej depresie?

Dávkovanie liekov

A čo ľudia, ktorí užívajú pravidelne lieky v určitý čas? Určite si neupravujte dávkovanie a čas podania liečiva samy od seba, bez konzultácie s vašim lekárom či lekárnikom. Organizmus si zvykne na dávkovanie v iný čas, ale tieto zmeny môžu prispieť k nerovnováhe vo vnútornom prostredí.

Ako na dobrý spánok?

Liek na zmenu času bohužiaľ ešte nevynašli. Neostáva vám teda nič iné, len sa zmene času prispôsobiť a dbať na to, aby ste si dopriali kvalitný spánok. K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, akým sú pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, teda napríklad žiadny alkohol, kofeín a cigarety, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ.

Text: TASR, redakcia V dobrom, Miriam Woltemar/LinkedIn

Obrázky: Shutterstock, TASR, Unsplash


Najnovšie články:

Najčítanejšie články:

Sledujte nás na

sociálnych sieťach:

 

    /WustenrotSlovensko

 

  /wuestenrotslovensko

 

Nenechajte si újsť nič dôležité!

Mohlo by vás zaujímať: