Členovia Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru majú v zimnej sezóne plné ruky práce. V štyroch lyžiarskych strediskách Vysokých Tatier každoročne ošetria až 500 úrazov, pričom počet zásahov môže byť v závislosti od počasia rozmanitý. Niektoré dni sa zaobídu bez jediného úrazu, no inokedy musia záchranári zasahovať aj viac ako osemkrát v jednom stredisku za deň. Prečo alkohol nie je dobrým kamarátom na svahoch, aké bizarné nehody zažil horský záchranár, sprievodca a predseda Tatranskej horskej služby – Fero Mrázik. Dostanete odpoveď aj na otázku, či sa obávať medveďov, alebo nie.
V tomto rozhovore na naše otázky odpovedá: Fero Mrázik, horský sprievodca, člen a predseda Tatranskej horskej služby - dobrovoľného zboru.
R: Kedy u vás skrsla myšlienka pridať sa do tímu dobrovoľníkov Tatranskej horskej služby?
F: Môj otec bol dlhoročný náčelník horskej služby pre Slovensko, no v období, kedy som ja začínal, mal už vyšší vek. Do kopcov sme chodili spoločne už len málo. No ako sa hovorí, kto si málo neváži, veľa si nezaslúži😊.
Prvotná myšlienka prišla vtedy, keď som už dlhší čas chodil do kopcov liezť a lyžovať. Vtedy som ako človek začal vnímať úrazy, ktoré sa v horách dejú a mal som chuť pomôcť. Vypísal som si teda prihlášku do Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru. Mám pocit, akoby to bolo len včera 😊.
R: Ako sa dá dostať do Tatranskej horskej služby?
F: V prípade záujmu zapojiť sa do nášho tímu musí záujemca na začiatok vypísať prihlášku na našom webe. Nasleduje posúdenie Radou THS. Ak rada uzná človeka za vhodného, robí tento uchádzač vstupné testy z lezenia a lyžovania, ktorými preukazuje svoju zdatnosť v letných i zimných podmienkach, s lyžami či s lanom. Uchádzač musí ovládať aj miestopis – poznanie horstva, čo síce prirodzene vyplýva z toho, že chce robiť záchrancu, no bez preverenia vedomostí z geografie, chodníkov či lezeckých ciest sa to nedá 😊.
Po úspešnom absolvovaní týchto testov sa z uchádzača stáva čakateľ. Nasleduje množstvo školení, napríklad: letný a zimný záchranársky kurz, záchrana na lyžiarskych svahoch, školenie prác vo výškach, vedenie skútrov a štvorkoliek, prvá pomoc. Popri školeniach sa čakateľ už zúčastňuje na službách, kde nasáva prax. Zároveň je hodnotená jeho aktivita: zodpovednosť, precíznosť, dochvíľnosť, tímovosť. V tíme potrebujete spoľahlivého človeka a ten sa dnes hľadá výrazne ťažšie.
Po úspešnom absolvovaní všetkého nastáva každoročné valné zhromaždenie našich členov, kde sa o prijatí člena hlasuje. Toto hlasovanie potvrdzuje, že čakateľ má nielen vedomosti, ale je na neho aj spoľah. Z čakateľa sa tak stáva záchranár.
R: Ktoré spoľahlivé stránky využívate na sledovanie počasia?
F: Hovorí sa, že „šťastie praje pripraveným“. Otec (dlhoročný horský záchranár) mi vždy hovoril: ,,Hory ťa nikdy nesklamú, pretože vieš, že od nich môžeš očakávať čokoľvek.“ Presne tak to aj je. Jedným z aspektov prípravy je práve sledovanie vývoja a predpovede počasia, obzvlášť v zimnom období, kedy sa ku štandardným vrtochom počasia pripája aj nebezpečenstvo lavín.
Z pohľadu plánovania by vás nemalo zaujímať len počasie v daný deň, ale aj počasie, ktoré predchádzalo vašej návšteve. Intenzívne sneženia, silný vietor – to sú znaky, pri ktorých treba zbystriť pozornosť.
Predpoveď počasia si overujem z viacerých zdrojov a tie som zosumarizoval tu: https://www.tatryportal.sk/predpoved-pocasia/. Taktiež si môžete pozrieť a potvrdiť vývoj počasia na webkamerách: https://www.tatryportal.sk/webkamery-tatry/.
Netreba zabúdať, že akékoľvek vplyvy počasia sú v horách násobne intenzívnejšie. Za zlého počasia je aj 200 metrov k útočiskám (napr. vysokohorské chaty) dlhou vzdialenosťou. Nepripravenosť môže predstavovať problém, niekedy až fatálny.
R: Čo je inverzia počasia a aký vplyv má na teplotu vzduchu?
F: Za normálnych okolností sme zvyknutí, že čím sme vyššie, tým je teplota prostredia nižšia. Všeobecne platí, že každých 1 000 výškových metrov klesne teplota o 6,5 °C. Takže, ak sme napríklad v Poprade namerali 13 stupňov, o 2 000 metrov vyššie – na Gerlachu je podľa tohto vzorca 0 ° C. Za inverzného počasia je to práve naopak a teplota s výškou rastie.
Dole v dolinách je chladno a v horách – ako zvykneme hovoriť – máme počasie na plavky. Sú to krásne dni, často spájané aj s inverziou oblačnosti, kedy mraky nie sú hore, ale dole a v horách putujeme obklopení morom oblakov. Inverzné počasie sa v našich horách vyskytuje často na jeseň, ale i v zime.
R: Čo predstavuje najväčšie riziko počas túry? Čo robiť, ak nás počas túry zasiahne nepriaznivé počasie?
F: V prvom rade sa snažíme zlému počasiu vyvarovať a dobre sa na pobyt v horách pripraviť. V zlom počasí v batohu určite oceníte teplý čaj v termoske a dostatok stravy. Málo si uvedomujeme, koľko energie musí naše telo prijať zo stravy, aby udržalo stabilnú teplotu tela v chladnom počasí. Prirátajte k tomu ešte pohyb, ktorý potrebuje ďalšiu energiu – tak si naplánujte stravu na túru.
Čo sa týka oblačenia, v zime by sme k tenkým rukaviciam na aktívny pohyb mali pribaliť aj hrubé rukavice na čas, keď sa toľko nehýbeme, respektíve na cestu nadol. Ideálnymi sú nepremokavá bunda, nepremokavé nohavice – najčastejšie z membránových materiálov ako je GORE TEX + vrstva na zateplenie, či už z peria, alebo umelého vlákna ako je primaloft. Samozrejmosťou je čiapka. V batohu by samozrejme nemala chýbať lekárnička a prípadne núdzové bivakovacie vrece alebo aspoň termofólia.
Z pohľadu štatistiky sa množstvo úrazov stáva na ceste nadol. Podpisuje sa pod nich viacero faktorov: zmena počasia v popoludňajších hodinách, únava z doterajšieho výkonu, náročnosť zostupu terénom a znížená pozornosť. Treba si uvedomiť, že vrcholom sa túra nekončí. Mnohokrát som videl, ako ľudia urobili náročné túry a úraz sa im stal v jednoduchom teréne, tesne pred koncom túry. Je potrebné venovať dostatočnú pozornosť vášmu pohybu až do momentu, keď odomykáte dvere od vašej izby.
R: A čo alkohol na svahoch? Zahreje?
F: Hory chyby neodpúšťajú, a preto alkohol nie je tou najlepšou voľbou „ako sa posilniť“. Navyše, mnohokrát vie alkohol skomplikovať aj odvoz – najmä v prípade, ak sa na túre (alebo na lyžiarskom svahu) zraní šofér zo skupinky a ostatní si už niečo vypili. Pozornosť je to, čo potrebujete na túre najviac, a s alkoholom sa vytráca.
Čo sa týka alkoholu „na zahriatie“, ani v tomto prípade jeho požitie nepodporím. Jeho zahriatie je len klamlivá ilúzia. Situáciu komplikuje aj v prípade, ak došlo ku komplikovanejšiemu zraneniu – zásahy lekárov sa tak musia oddialiť práve kvôli alkoholu.
R: Ako sa vyznať v teréne, ktorý až tak nepoznáme? Postačí nám mapa a kompas na orientáciu, alebo existujú aj nejaké ,,múdre“ aplikácie?
F: Situácia v dnešnej civilizácii nahráva rôznym gadgetom. No ak sa spoliehate len na ne, riskujete problém, v prípade ak vám nebudú fungovať. Aplikácia je závislá od mobilu, ten zas od svojej batérie, či signálu. Každému nástroju môže nečakane vypovedať služba – vtedy sa môžete ocitnúť v problémoch.
Ja preferujem princíp KISS – Keep It Simply Stupid. Veci, ktoré sú jednoduché, majú menšiu šancu sa pokaziť. Ideálne je, ak nemusíte používať mobily, appky a podobne. A ak ich ale používate, majte so sebou pre istotu aj klasickú mapu a kompas, ktoré by ste mali vedieť používať.
Viac sa môžete dozvedieť na blogu Fera Mrázika vypočutím podcastu na danú tému.
R: Čo je to „biela tma“ a aké riziká prináša pre turistu?
F: Biela tma na horách je výraz, ktorý opisuje špecifické svetelné podmienky v horách počas zimy, najmä po snežení. Zvyčajne nastáva v situácii, kedy je všetko pokryté snehom a svetlo sa odráža od snehovej pokrývky, čím vytvára akési ,,biele svetlo“, ktoré rozptyľuje tiene a zjemňuje akékoľvek obrysy. Vďaka rozptýlenému svetlu sú tiene veľmi slabé alebo úplne chýbajú, čo vytvára ilúziu akéhosi plochého, beztieňového obrazu. Aj keď je všetko osvetlené, orientácia v takomto prostredí môže byť náročná, pretože vám chýbajú výrazné kontúry a hĺbkové vnímanie.
Za „ideálnej bielej tmy“ to vyzerá ako v matrixe. Neviete, kde sa nachádza horizont medzi snehom a oblohou, neviete, kam vedie váš ďalší krok. V prípade, že sa okolo vás nenachádzajú žiadne iné predmety, vie prísť niektorým ľuďom až nevoľno, pretože telo stráca akúkoľvek referenciu z okolia, ľuďom sa točí hlava, alebo dokonca zvracajú. Ak v túre musíte pokračovať, orientácia cez GPS je asi to najlepšie a jediné, čo sa dá urobiť.
R: V minulom roku bolo medializovaných veľa prípadov, ktoré súviseli s napadnutím turistu medveďom. Treba sa obávať medveďov počas túry?
F: Poznáte také, že „Na čo myslíte, to posilňujete“? Nechcem stretnutie s medveďom zľahčovať, ale v dnešnej dobe mám pocit, že ľudia o medveďoch hovoria a myslia na nich toľko, akoby si ich priam želali stretnúť.
Medveď je samotár, vie vás zacítiť skôr, ako vy zbadáte jeho. Medveď sa vám bude snažiť vyhnúť. Na frekventovaných turistických trasách ho tak často nestretnete.
Ja osobne som medveďa stretol len vtedy, keď som bol sám v podvečerných alebo skorých ranných hodinách. Ak ste v skupinke, ktorá medzi sebou navyše komunikuje, medveď vás započuje a radšej sa vám vyhne.
R: Akých chýb sa lyžiari najčastejšie dopúšťajú na svahoch?
F: V dnešnom lyžovaní sa – ako vo všetkom – odráža doba, akú žijeme. Začiatok používania karvingových lyží bol začiatkom rýchleho lyžovania na zjazdovkách. Ľudia jazdia oveľa rýchlejšie a do toho skoro každý vníma len seba a menej svoje okolie, čo sa podpisuje aj pod úrazy. Zrážky lyžiarov sú veľmi časté. Ďalším problémom je aj nízka sebareflexia voči vlastným schopnostiam. Lyžiari dnes jazdia bezhlavo, čo má za následky nepríjemné úrazy.
Nechcem nikoho obhajovať, ale lyžovanie je do istej miery dovolenkou. A na dovolenke nerozmýšľame toľko, koľko by sme rozmýšľali počas štandardného života. A to, čo by sme si napríklad nedovolili na diaľnici, si úplne bez problémov dovolíme na lyžiarskom svahu. Častými chybami na svahu je nedodržanie rozostupov, oddych uprostred zjazdovky, oddych za terénnou prekážkou, kde človek nie je viditeľný alebo neprispôsobenie rýchlosti jazdy množstvu ľudí na svahu alebo svojim schopnostiam.
Riešením tejto situácie, samozrejme, nie je dokonale sa „opancierovať“ chráničmi. Tie sú len dodatkovou ochranou. V prvom rade to chce iné – zodpovedné – správanie účastníkov.
R: Oplatí sa investovať aj do chrániča chrbta?
F: Ak by sme hovorili o výstroji, tak samozrejmosťou by mala byť prilba a okuliare. Rovnako dostatočné oblečenie voči chladu a poveternostným podmienkam. Čo sa týka chrániča chrbta, osobne by som moje deti na svah bez neho ani nepustil.
Zdôraznil by som odolnosť oblečenia – niekedy si ľudia neuvedomujú, že rukavice nechránia len pred chladom, ale chránia aj pri potenciálnom páde. Ak vám cez ruky bez rukavíc prejde iný lyžiar lyžami, sú z toho veľmi nepríjemné rezné rany.
R: Aké nehody sa na svahoch vyskytujú najčastejšie, pri ktorých je potrebný váš zásah?
F: Úrazy na lyžiarskych svahoch vedia byť naozaj pestré. Ak by som mal začať od tých najčastejších, sú nimi potrhané kolenné väzy či narazené končatiny, za nimi nasledujú zlomeniny či už nohy alebo ruky, kľúčnej kosti, alebo vykĺbené ramená. Bohužiaľ, sme túto sezónu zaznamenali už aj zlomené stavce chrbtice.
Čo sa týka krvných poranení, tam sú to časté rezné rany, ktoré si ľudia buď spôsobia sami vlastnými lyžami, alebo sú dôsledkom zrážky lyžiarov, keď jeden prejde druhému cez ruky či nohy. Nikomu úraz neprajete, no ak sa zraní človek, ktorý neurobil chybu a dopláca svojím zranením na správanie nezodpovedného kolegu na svahu, tak vám je to ľúto ešte viac. A úplne najviac, ak ide o deti.
R: Máte nejaké bizarné historky, ktoré ste zažili počas vykonávania vašej činnosti?
F: Netradičným úrazom, ktorý sme ošetrovali na lyžiarskom svahu bola napríklad popálenina. Ako je to možné? Stačí fajčiť cigaretu – cigareta vám spadne do výstrihu hrubej lyžiarskej bundy a kým ju vyberiete, popálenina je na svete.
Zaujímavým úrazom bol úraz manželov, ktorí išli lyžovať so svojimi dvomi deťmi. Každý si zobral na starosť jedno dieťa. Keď s nimi lyžovali, hľadeli každý na to svoje tak úzkostlivo, že došlo k zrážke rodičov.
Raz k nám prišla mamička so silnou migrénou, s vysvetlením, že sa na svahu pohádala s manželom a deti ostali na starosti iba jej, pretože manžel zo svahu odišiel. ,,Neposlušné“ deti tak doviedli svoju
mamku až k dverám záchrannej stanice so slušnou migrénou.
Pri bezpečnosti v horách nezabudnite okrem správneho vybavenia, zdravého rozumu a dostatku tekutín a jedla aj na poistenie Horskej záchrannej služby s krytím až 17 000 eur, ktoré nájdete medzi pripoisteniami cestovného poistenia.
Text: RedakciaVdobrom.sk, https://tatry.guru/clanky/
Obrázky: Fero Mrázik, Instagram @feromrazik
- Feng Shui v domácnosti: Tipy pre harmonické a šťastné bývanie
- Top 10 mýtov o zdravom stravovaní. Pozor, číslo 9. vás šokuje!
- Od vytopeného bytu po zlomený kľúč: 10 tipov, ako sa vyhnúť týmto bežným problémom
- Inteligentná domácnosť: 7 technológií, ktoré vám uľahčia život
- Marec = mesiac knihy: Top tipy na čítanie a ako zvládnuť digitálny detox
/WustenrotSlovensko
/wuestenrotslovensko
