Odpad, ktorý odhodíte na zem u nás, končí až v oceáne? Slováci chcú viac ekologických opatrení

Spomalenie klimatickej krízy a znečisťovanie životného prostredia sú stále veľkou spoločenskou témou. Podľa najnovších prieskumov si Slováci veľmi dobre uvedomujú negatívne dopady na našu planétu a myslia si, že za mnohými ochoreniami dýchacích ciest je práve znečistené ovzdušie. Pre planétu ešte stále nerobíme dosť. Veľkým problémom nie je len ovzdušie, ale aj odpad. Len nedávno slovenskí poľovníci informovali, že v našich lesoch vyzbierali cez 250 ton odpadu, pričom množstvo odpadkom, ktoré odhodíte u nás na zem, sa môže dostať až do oceánov – vedeli ste?

Až 80 percent odpadu z pevniny končí v moriach a oceánoch

Približne desať miliónov ton plastového odpadu končí ročne v moriach a oceánoch. Patria medzi ne obaly, PET fľaše, jednorazové igelitové vrecká, hygienické potreby alebo cigaretové ohorky. Aj odpad odhodený na zem na Slovensku sa môže prostredníctvom riek, povodní či vetra dostať do mora. Informuje o tom Zelená linka Ministerstva životného prostredia SR.

Odpad sa do morí a oceánov podľa Zelenej linky môže dostať z pevniny – a to až 80 percent. Ďalším zdrojom sú rybárske lode. „Až 27 percent odpadu predstavuje odhodený rybársky výstroj ako napríklad siete, laná či rôzne pasce,“ poukazuje. Plastový odpad sa v oceáne nikdy úplne nerozloží. Namiesto toho ho slaná voda a slnečné žiarenie „rozbije“ na množstvo malých kúskov.

Ohrozujeme vtáky aj korytnačky

Určitá časť odpadov skončí vyplavená na pobrežiach. Odpad je problémom aj pre morské živočíchy, ktoré si mýlia plast s potravou. „Odhaduje sa, že 90 percent všetkých morských vtákov a 52 percent korytnačiek plasty konzumuje. Žalúdok naplnený nestráviteľným odpadom môže zamedziť prijímaniu ďalšej potravy a zviera tak zomiera od hladu,“ skonštatovala Zelená linka. Do odpadu sa tiež môžu podľa nej zvieratá zamotať, čo pre nich znamená takmer smrť, keďže tak nemôžu uniknúť pred predátorom či prijímať potravu.

Znečistené ovzdušie za naším zdravím

Znečistené ovzdušie negatívne vplýva na zdravie a životné prostredie. Myslí si to väčšina Európanov aj Slovákov, podľa ktorých priemysel, verejné orgány a zamestnávatelia musia urobiť viac pre zlepšenie kvality ovzdušia. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, podľa ktorého sa 62 percent Slovákov necíti dostatočne dobre informovaných o kvalite ovzdušia v ich krajine.

Väčšina Európanov aj obyvateľov SR si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 percent), astma (88 percent) a kardiovaskulárne choroby (83 percent), sú v ich krajinách spôsobené znečistením ovzdušia. Obávajú sa aj environmentálnych problémov spôsobených znečistením ovzdušia na vodné plochy, ako sú acidifikácia (voda sa stáva kyslejšou) a eutrofizácia (nadmerné množstvá živín vo vode vedúce k premnoženiu rias).

Pre ovzdušie nerobíme dosť

Na úrovni EÚ 47 percent respondentov zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila, čo si myslí aj 43 percent Slovákov.

Prieskum odhalil, že občanom chýbajú informácie o problémoch s kvalitou ovzdušia v ich krajine. Väčšina Európanov je nedostatočne informovaná o existujúcich normách EÚ pre kvalitu ovzdušia. Napriek tomu veľká väčšina respondentov (67 percent), ktorí poznajú normy EÚ pre kvalitu ovzdušia, tvrdí, že by sa mali posilniť. Najviac ľudí zastáva tento názor v Grécku, na Malte a na Slovensku (cez 82 percent).

Prieskum naznačil, že respondenti tento rok s väčšou pravdepodobnosťou sami podnikli nejaké kroky na zníženie emisií ako v roku 2019. Najčastejšou metódou bolo používanie verejnej dopravy, cyklistika, chôdza a výmena domácich prístrojov za energeticky účinnejšie.

Prečítajte si viac o téme ekológie na našom blogu.

TEXT: TASR, vdobrom.sk, FOTO:

Najnovšie články:

Najčítanejšie články:

Sledujte nás na

sociálnych sieťach:

 

    /WustenrotSlovensko

 

  /wuestenrotslovensko

 

Nenechajte si újsť nič dôležité!

Mohlo by vás zaujímať: