„Umenie je fikcia, ktorá nám umožňuje rozpoznať pravdu.“ Pablo Picasso (1881–1973)
Vo svete, kde umelecké diela dosahujú hodnotu miliónov, nie je prekvapením, že sa vždy nájde niekto, kto chce obísť pravidlá. Umelecké falzifikáty nie sú len otázkou peňazí, ale aj fascinujúcim dôkazom toho, ako ďaleko dokáže človek zájsť za uznaním, slávou alebo ziskom. Pozrime sa na niektoré z najznámejších prípadov, kde falošné umenie oklamalo celý svet – a niekedy sa z falzifikátorov stali takmer legendy.
V tomto článku sa dozviete:
Aký bol najdrahší umelecký falzifikát?
Galéria Knoedler, v tom čase historická komerčná umelecká galéria v New Yorku, v priebehu ôsmich rokov nakupovala a predávala množstvo falzifikátov, z ktorých jeden bol falzifikát Marka Rothka, ktorý sa predal za 17 miliónov dolárov! Bola to súčasť rozsiahleho falzifikačného plánu, ktorý rozbúril umelecký svet a zaťažil zberateľov stratami odhadovanými na kolosálnych 80 miliónov dolárov.
Ale sú umelecké falzifikáty skutočne cenné? Toto je zložitá otázka.
Zatiaľ čo falzifikáty nemajú žiadnu umeleckú hodnotu, pretože nie sú pravými umeleckými dielami, niektoré falzifikáty, ako napríklad tie od Van Meegerena alebo Beltracchiho, si v aukciách vynútili vysoké ceny kvôli svojmu historickému významu a novosti. Je však dôležité zdôrazniť nezákonnosť a etické dôsledky obchodovania s falzifikátmi.
Sú umelecké podvody bežné?
Určiť rozšírenosť umeleckých falzifikátov je náročné, ale niektorí odborníci odhadujú, že až polovica trhu s umením môže byť sužovaná falzifikátmi alebo nesprávnym pripisovaním, čo zdôrazňuje naliehavosť dôkladného overovania pravosti.
Prečo ľudia falšujú umelecké diela? 4 hlavné dôvody
Umenie bolo vždy synonymom prestíže, bohatstva a vkusu. A práve preto sa stalo aj lákavým cieľom pre falšovateľov. Niekedy ide o peniaze, inokedy o niečo oveľa zložitejšie.
1. Zisk a bohatstvo
Najčastejší dôvod je jednoduchý – peniaze. Originálne umelecké diela predávané na aukciách môžu dosiahnuť miliónové sumy. Pre šikovného falzifikátora tak predstava „vytvoriť“ nové Picassovo alebo Vermeerovo dielo predstavuje lákavú príležitosť rýchleho zbohatnutia.
2. Túžba po uznaní
Niektorí falšovatelia sa cítili prehliadaní vo svete umenia. Ich vlastné diela nikoho nezaujímali – ale keď napodobnili štýl slávnych majstrov, svet sa pred nimi sklonil. Falšovanie sa tak stalo spôsobom, ako svetu dokázať svoj talent…aj keď skrytým spôsobom.
3. Rebelstvo proti elitám
Umelecký svet je často vnímaný ako uzavretý a elitársky. Pre niektorých falšovateľov bolo ich konanie formou tichej vzbury – ukázali, že experti, ktorí si zakladajú na svojom vkuse a odbornosti, sa môžu nechať oklamať rovnako ako ktokoľvek iný.
4. Závislosť od adrenalínu
Pre niektorých falšovateľov sa ich činnosť stala takmer športom. Hrať sa s hranicami zákona, podviesť galérie a zberateľov, riskovať odhalenie… Tento adrenalín, spojený s pocitom moci a nadradenosti.
Najznámejšie umelecké podvody
Han van Meegeren: Majster, ktorý oklamal nacistov
Han van Meegeren, holandský maliar, sa stal jedným z najznámejších falšovateľov 20. storočia.
Počas druhej svetovej vojny vytvoril sériu „stratených“ diel slávneho barokového umelca Johannesa Vermeera. Podarilo sa mu predať jedno z nich samotnému Hermannovi Göringovi, jednému z najvyšších nacistických dôstojníkov.
Po vojne Van Meegeren čelil obvineniu z kolaborácie, no aby sa bránil, musel priznať, že dielo bolo falzifikát. Predviedol svoje schopnosti priamo pred súdom! Ironicky, namiesto trestu smrti ho verejnosť oslavovala ako hrdinu, ktorý „podviedol“ nacistov.
Elmyr de Hory: Falšovateľ, ktorý si podmanil galérie
Elmyr de Hory bol maďarský umelec, ktorý sa stal synonymom umeleckého podvodu v 50. a 60. rokoch.
Jeho falzifikáty, napodobňujúce Matissa, Picassa či Modiglianiho, viseli v najprestížnejších galériách sveta, a nikto o ich pravosti nepochyboval.
De Hory sa stal natoľko legendárnym, že jeho život bol neskôr spracovaný v dokumente F for Fake od Orsona Wellesa.
Jeho príbeh ukazuje, že niekedy je hranica medzi umelcom a podvodníkom tenšia, než by sme si mysleli.
Wolfgang Beltracchi: Podvodník, ktorý zmenil dejiny umenia
Nemecký umelec Wolfgang Beltracchi vytvoril viac než 300 falzifikátov diel známych maliarov ako Max Ernst či Fernand Léger.
Jeho falzifikáty boli také presvedčivé, že sa dostali nielen do súkromných zbierok, ale aj na prestížne aukcie.
Nevytváral kópie existujúcich obrazov, ale tzv. „stratené diela,“ o ktorých odborníci vedeli len z opisov, no nikdy ich naživo nevideli.
Odhalený bol až po tom, čo chemická analýza jednej farby prezradila pigment, ktorý v čase údajného vzniku obrazu ešte neexistoval.
Príbeh Lukáša: Oklamaný majstrami falzifikátov na Slovensku
Môj kolega Lukáš sa vždy zaujímal o umenie. Obdivoval najmä slovenských autorov ako Koloman Sokol či Mikuláš Galanda a túžil po tom, aby mal doma aspoň niekoľko ich diel.
Jedného dňa natrafil na internetový inzerát – ponuka starých obrazov s príbehom ako z filmu. Údajne išlo o diela nájdené v babičkinej stodole. Príbeh pôsobil dôveryhodne a obrazy zaujímavo. Lukáš, aj keď nie je profesionál, poznal niektoré znaky originálnych diel. Napríklad podpis, pečiatku či starý, typický rám. Tieto znaky na obrazoch ho presvedčili dôverovať predajcom.
Kúpil si dva obrazy, spolu minul 200 eur. Keď sa s nimi pochválil susedovi, ten sa nadchol a sám si objednal ďalšie obrazy v hodnote až 2 000 eur. Až neskôr sa obaja dozvedeli nepríjemnú pravdu: išlo o podvod, a diela boli len premyslené napodobeniny, v starých rámoch a vyrobené v pásovej výrobe. Podvodníci vedeli dokonale napodobniť podpis, pečiatku aj rám tak, aby oklamali aj pozorné oko zberateľa.
Zakúpené falzifikáty – fotoarchív Lukáša
Táto skúsenosť Lukáša naučila, že v oblasti umenia nestačí len dôverovať dojímavému príbehu či vizuálnym detailom, pretože falošní predajcovia sú čoraz sofistikovanejší. Na Slovensku podobné prípady nie sú výnimočné, dejú sa pomerne často.
Aj preto je dôležité konzultovať kúpu s odborníkmi a zabezpečiť ochranu hodnotných diel pred rizikami, akými sú napríklad krádež či požiar. S poistením bývania si môžete byť istí, že vaša zbierka je v bezpečí.
Text: RedakciaVdobrom.sk, sothebysinstitute.com, artnews.com
Obrázky: Shutterstock
/WustenrotSlovensko
/wuestenrotslovensko
