Väčšina obyvateľov Slovenska má rada psy, sú dokonca obľúbenejšími ako mačky. Aspoň jedného psa má doma skoro polovica Slovákov. Okrem radosti, psíky do našich životov prinášajú aj psychickú pohodu, vyplýva z rôznych výskumov. Psia terapia, odborne nazývaná canisterapia, pomáha aj ľuďom s ADHD, autizmom a trpiacim depresiou.
Hranie so psami, vzájomná interakcia a starostlivosť o psov môže pozitívne ovplyvniť mozgové vlny spojené s odpočinkom a relaxáciou, tvrdí nedávna štúdia zverejnená v časopise PLOS One. Inak povedané, interakcia so psami nám pomáha uvoľniť sa a zrelaxovať našu myseľ a nielen to. Už len krátke maznanie s „najlepšími priateľmi človeka“ vylúči hormóny šťastia do nášho krvného obehu a naša pochmúrna nálada sa v tom momente zlepší.
Pri trávení času so štvornohými miláčikmi znižujeme aj riziko straty pamäte, znižujú sa naše hladiny kortizolu v krvi (hormón, ktorý sa vylučuje počas stresových situácií) a znižuje sa krvný tlak.
Starostlivosť o psa prináša množstvo benefitov
Onyoo Yoo, autor spomínanej štúdie, sa zameral na mozgovú aktivitu ľudí počas interakcie so psami a dospel k zaujímavému záveru. Štúdia zahŕňala ľudí, ktorí trávili čas so 4-ročným, dobre vycvičeným pudlom. Aktivity s pudlom zahŕňali hranie, kŕmenie, masáže, každodennú starostlivosť, fotografovanie, objímanie a venčenie.
Rôzne aktivity mali rozličné účinky na mozgové vlny účastníkov. Hra a chôdza so psom zvýšila stav ich relaxácie. Starostlivosť o srsť, hranie a jemné masírovanie psa bolo spojené so zvýšenou pozornosťou a koncentráciou. Účastníci sa tiež cítili výrazne menej vystresovaní a unavení.
Prečo je pes najlepší terapeut?
Starostlivosť o domáceho miláčika dokáže pomôcť vášmu zdraviu mnohými spôsobmi:
- Zvýšenie fyzickej aktivity. Pravidelné prechádzky so psíkom zlepšia aj našu kondičku, jedná sa zároveň aj o zábavný spôsob ako zaradiť cvičenie a pohyb do našej rutiny.
- Nikdy nie sme sami. Domáce zvieratá nám vedia poskytnúť pocit bezpečia a aj v tých najnáročnejších situáciách sú po našom boku. Starostlivosť o ne nám naopak môže pomôcť cítiť sa chcený a potrebný. To môže byť obzvlášť cenné pre starších ľudí alebo tých, ktorí žijú sami.
- Zníženie úzkosti. Spoločnosť domáceho maznáčika pomôže ukľudniť ľudskú myseľ a zmierniť tým pocit úzkosti či pomôcť pri depresívnych stavoch. Ľudia, ktorí žijú v stresujúcich podmienkach dokážu vďaka psom ľahšie „vypnúť“ a lepšie zvládajú každodenné stresy.
- Zvýšenie sebavedomia. Domáce zvieratá môžu byť skvelými poslucháčmi, ponúkajú bezpodmienečnú lásku a nebudú nás za nič kritizovať. To môže pomôcť nášmu sebavedomiu, najmä ak sa cítime v niektorých situáciách nepochopení. Psi nás vždy radi vypočujú.
- Spoznávanie nových ľudí. Psíčkari sa často zastavujú a rozprávajú sa medzi sebou na prechádzkach. Týmto spôsobom môžeme stretnúť zaujímavých ľudí a nájsť si nových kamarátov so spoločnými záľubami.
- Istota. V tejto hektickej dobe, kedy sa plány menia zo dňa na deň, nám každodenné kŕmenie a starostlivosť o psa pomôže udržať si rutinu.
Vďaka životnému poisteniu W dobrom život máte nárok na nevyhnutnú opateru pri rozličných ochoreniach, aj pri tých psychických. Vypočítajte si kalkuláciu tu.
Pes pomôže pri osamelosti či ADHD
Zaobstarať si psa je odporúčané najmä ľuďom, ktorí sa cítia často osamelo alebo žijú sami. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšľať sa nad jeho starostami. Psík pomáha predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii.
Odborníci odporúčajú rodičom, ktorí majú deti, aby si do rodiny zadovážili psa. Vďaka pravidelným aktivitám sa deti naučia zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa aj pocit osamelosti jedináčikov.
U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu a hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí. Hranie sa s domácim miláčikom môže byť skvelý spôsob, ako spotrebovať ich prebytočnú energiu.
Jedna štúdia zistila, že psy pomáhajú deťom s ADHD (porucha hyperaktivity a deficit pozornosti). Výskumníci, ktorí za zaoberali touto štúdiou rozdelili deti s diagnostikovanou ADHD do dvoch skupín a dali im za úlohu čítať. Čítanie sa líšilo len v publiku. Prvá skupina detí čítala terapeutickému psovi a druhá skupina čítala bábkam, ktoré vyzerali ako psy.
Výsledok potvrdil hypotézu vedcov. Deti, ktoré čítali skutočným zvieratám, preukázali lepšie sociálne zručnosti, lepšie spolupracovali a nemali problém sa podeliť so svojimi vrstovníkmi o hračku či iný predmet.
Canisterapia je využívaná aj v medicínskych centrách a školách
Canisterapia je spôsob terapie, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka, vzájomné pozitívne interakcie človeka so psom. Canisterapia patrí medzi špecifické formy animoterapie, ako sa súhrnne terapie za pomoci zvierat nazývajú.
Terapeutický pes musí byť vycvičený a správne vychovaný. Nesmie prejavovať agresiu voči iným psom, musí prijateľne reagovať na iné zvieratá. Pes má byť priateľskej povahy, má tolerovať aj nepríjemné dotyky a objatia, hladenie, škrabkanie, nekoordinované pohyby a nezvyčajné situácie. Musí byť teda trpezlivý, spoločenský, vyrovnaný, ovládateľný a mať rád ľudí.
Terapeutické psy sú častokrát využívané v liečebných a opatrovateľských domovoch, aby pomohli znížiť stres a úzkosť pacientov.
S poistením W dobrom život je o vašich domácich miláčikov postarané aj počas vašej hospitalizácie.
Psík sa hodí aj do rodiny, ktorá má autistické dieťa. Domáce zvieratá pomôžu autistickým deťom vybudovať si sociálne zručnosti a dôveru. Zároveň im poskytujú pocit pokoja a uistenia.
Canisterapia sa realizuje aj na Slovensku
V bratislavskom Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) pacientom s poruchami príjmu potravy pomáhajú v rámci terapie aj psi. Pacientom pomáhajú zmierniť úzkosť či napätie, informovala o tom hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
„Táto forma terapie ich vie vtiahnuť do prítomnosti a uvoľniť napätie, ktoré prežívajú. Naši pacienti mávajú niekedy problém zostať v pokoji a prítomnosti, zahltení myšlienkami, často na jedlo, ktoré im spôsobujú nepohodu a úzkosť. Naším cieľom bolo zmierniť úzkosť a napätie, v čom nám tento projekt veľmi pomáha,“ poznamenal riaditeľ nemocnice Peter Bartoň. Jedno sedenie trvá 90 minút a realizuje sa raz za dva týždne.
Text: CNN.com, news-medical.net, newsinhealth.nih.gov, mentalhealth.org., sancapredeti.sk, RedakciaVdobrom.sk, naspoklad.sk
Obrázky: Pixabay
Prečítajte si tiež