Vedeli ste, že pri Bratislave rastú takéto klenoty?


Len máloktoré hlavné mesto sa môže pochváliť tak vzácnymi rastlinami vo svojom okolí ako Bratislava. Dvojnásobne to platí o lokalite Devínska Kobyla, ktorá si získavala pozornosť vedcov už od šestnásteho storočia.

Devínska Kobyla je unikátom v rámci regiónu. Realtívne vysoká poloha a plytké neraz piesočnaté pôdy vytvorili podmienky pre rastliny, ktoré na Slovensku len tak nenájdete. Okrem kosatca tu rastie aj kavyľ pôvabný alebo stepný relikt – gypsomilku zväzkovitú. „V úžľabinách prevládajú teplomilné kry – chránený drieň a višňa mahalabka. Vyskytujú sa tu druhy vzácnej čeľade vstavačovitých,“ konštatuje štátna ochrana prírody na svojich webstránkach.

Nie je preto prekvapením, že botanici lokalite venujú pozornosť už niekoľko storočí. Výskumom devínskej flóry sa napríklad zaoberal už v šestnástom storočí Carol Clusius. Okrem výskum však varoval aj pred ubúdaním vzácnych rastlín. Dnes to vyzerá, že Devínska Kobyla získa ochranu akú si zaslúži.

Pri Bratislave by totiž mohla vzniknúť prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Vyplýva to z materiálov  o príprave vyhlásenia chráneného územia, ktoré zverejnilo Ministerstvo životného prostredie.

V súčasnosti platí na Devínskej Kobyle druhý a štvrtý stupeň ochrany. Vyhlásením prírodnej rezervácie Devínska Kobyla by podľa MŽP malo dôjsť k zvýšeniu najvyššieho stupňa ochrany na lesných pozemkoch s výmerou takmer 500 hektárov. Nižší stupeň ochrany by mal byť na území s rozsahom vyše 150 hektárov.

TEXT: Tomáš Ferenčák, TASR

FOTO: ŠOP SR


Len máloktoré hlavné mesto sa môže pochváliť tak vzácnymi rastlinami vo svojom okolí ako Bratislava. Dvojnásobne to platí o lokalite Devínska Kobyla, ktorá si získavala pozornosť vedcov už od šestnásteho storočia.

Devínska Kobyla je unikátom v rámci regiónu. Realtívne vysoká poloha a plytké neraz piesočnaté pôdy vytvorili podmienky pre rastliny, ktoré na Slovensku len tak nenájdete. Okrem kosatca tu rastie aj kavyľ pôvabný alebo stepný relikt – gypsomilku zväzkovitú. „V úžľabinách prevládajú teplomilné kry – chránený drieň a višňa mahalabka. Vyskytujú sa tu druhy vzácnej čeľade vstavačovitých,“ konštatuje štátna ochrana prírody na svojich webstránkach.

Nie je preto prekvapením, že botanici lokalite venujú pozornosť už niekoľko storočí. Výskumom devínskej flóry sa napríklad zaoberal už v šestnástom storočí Carol Clusius. Okrem výskum však varoval aj pred ubúdaním vzácnych rastlín. Dnes to vyzerá, že Devínska Kobyla získa ochranu akú si zaslúži.

Pri Bratislave by totiž mohla vzniknúť prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Vyplýva to z materiálov  o príprave vyhlásenia chráneného územia, ktoré zverejnilo Ministerstvo životného prostredie.

V súčasnosti platí na Devínskej Kobyle druhý a štvrtý stupeň ochrany. Vyhlásením prírodnej rezervácie Devínska Kobyla by podľa MŽP malo dôjsť k zvýšeniu najvyššieho stupňa ochrany na lesných pozemkoch s výmerou takmer 500 hektárov. Nižší stupeň ochrany by mal byť na území s rozsahom vyše 150 hektárov.

TEXT: Tomáš Ferenčák, TASR

FOTO: ŠOP SR

Najnovšie články:

  Sledujte nás na

  sociálnych sieťach:

 

      /wustenrot
    /wustenrot

 

Zostaňme v kontakte!

Nenechajte si ujsť dôležité novinky, inšpiratívne články či praktické témy zo sveta poistenia.
Prihláste sa k odberu noviniek a o všetkom sa dozviete ako prví.

Mohlo by vás zaujímať: