Týmto vzácnym operencom sa inšpirujú tvorcovia stíhačiek

Ich stavbou tela a krídiel sa inšpirujú tvorcovia stíhačiek. Podľa tela tohto chráneného druhu operenca už niekoľko stíhacích lietadiel i vyrobili. Prelety tohto vzácneho vtáčieho druhu možno sledovať i na Slovensku.

Dažďovník obyčajný je sťahovavý vták, zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky 460 eur. Dážďovníky sú okrem stavby svojho tela, ktorá inšpirovala a inšpiruje tvorcov stíhačiek, zaujímavé i tým, že pristávajú len vtedy, keď hniezdia alebo kŕmia mladé. Naberú výšku a plachtia v kruhoch dole. Dokonca počas letu i spia.

Dažďovníkov možno pozorovať na hornej Nitre, kde hniezdi vo viacerých lokalitách. Jedna veľká kolónia hniezdi aj na sídlisku Píly v Prievidzi, ďalšie môžu ľudia pozorovať v obci Nedožery-Brezany v okrese Prievidza.

„Dážďovník obyčajný sa ako mnohé ďalšie druhy živočíchov úspešne adaptoval na život v ľudskej blízkosti. A to priamo pod strechami našich domov, takže počas krátko trvajúcej hniezdnej sezóny (apríl – začiatok augusta) nám ponúka pohľad do svojho súkromia v nenápadnom hniezde zloženom z niekoľkých kúskov prírodného materiálu,“ hovorí ekologička Tatiana Šolomeková.


Hniezdo dážďovníka je podľa nej úplne odlišné od hniezd lastovičiek a belorítok, s ktorými si ho často ľudia zamieňajú. „Okrem hniezda po ňom nenájdeme ani trus, ktorý vypúšťa počas celodenných letov vysoko na oblohe. Búdky nainštalované na budovách po rekonštrukcii a zatepľovaní si tak vďaka jeho hygienickým návykom našli svojich priaznivcov medzi majiteľmi a spoločenstvami vlastníkov bytov,“ priblížila.


Hniezdne úkryty boli dážďovníky nútené v priebehu desiatok rokov zmeniť zo stromových dutín v pôvodných, momentálne už neexistujúcich lesoch pralesovitého typu a skalných brál na duté priestory a škáry v kostolných vežiach a rôznych budovách. „Tých je dostatok najmä v nezateplených domoch s vhodným konštrukčným typom s prítomnosťou strešnej atiky, špajzových vetracích otvorov a podkrovných priestorov. Tento hmyzožravec kolonizuje vo vyšších počtoch aj historické budovy,“ ozrejmila Šolomeková. Na prežitie dážďovníka v našom prostredí je preto podľa nej dôležité počítať s jeho prítomnosťou a použiť šetrné spôsoby renovácie, ktoré sú výsledkom skĺbenia ochrany prírody a rekonštrukčných prác.

„Dážďovník je len jedným druhom zabezpečujúcim správne fungovanie potravinového reťazca. Ak ochránime dážďovníky, bude sa v ich prirodzenom prostredí dariť aj netopierom a ďalším druhom vtákov požierajúcim hmyz vo veľkých množstvách,“ dodala ekologička.  

TEXT: TASR, vdobrom.sk
FOTO: wikipédia, Jos Zwarts – Jos Zwarts,

Ich stavbou tela a krídiel sa inšpirujú tvorcovia stíhačiek. Podľa tela tohto chráneného druhu operenca už niekoľko stíhacích lietadiel i vyrobili. Prelety tohto vzácneho vtáčieho druhu možno sledovať i na Slovensku.

Dažďovník obyčajný je sťahovavý vták, zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky 460 eur. Dážďovníky sú okrem stavby svojho tela, ktorá inšpirovala a inšpiruje tvorcov stíhačiek, zaujímavé i tým, že pristávajú len vtedy, keď hniezdia alebo kŕmia mladé. Naberú výšku a plachtia v kruhoch dole. Dokonca počas letu i spia.

Dažďovníkov možno pozorovať na hornej Nitre, kde hniezdi vo viacerých lokalitách. Jedna veľká kolónia hniezdi aj na sídlisku Píly v Prievidzi, ďalšie môžu ľudia pozorovať v obci Nedožery-Brezany v okrese Prievidza.

„Dážďovník obyčajný sa ako mnohé ďalšie druhy živočíchov úspešne adaptoval na život v ľudskej blízkosti. A to priamo pod strechami našich domov, takže počas krátko trvajúcej hniezdnej sezóny (apríl – začiatok augusta) nám ponúka pohľad do svojho súkromia v nenápadnom hniezde zloženom z niekoľkých kúskov prírodného materiálu,“ hovorí ekologička Tatiana Šolomeková.


Hniezdo dážďovníka je podľa nej úplne odlišné od hniezd lastovičiek a belorítok, s ktorými si ho často ľudia zamieňajú. „Okrem hniezda po ňom nenájdeme ani trus, ktorý vypúšťa počas celodenných letov vysoko na oblohe. Búdky nainštalované na budovách po rekonštrukcii a zatepľovaní si tak vďaka jeho hygienickým návykom našli svojich priaznivcov medzi majiteľmi a spoločenstvami vlastníkov bytov,“ priblížila.


Hniezdne úkryty boli dážďovníky nútené v priebehu desiatok rokov zmeniť zo stromových dutín v pôvodných, momentálne už neexistujúcich lesoch pralesovitého typu a skalných brál na duté priestory a škáry v kostolných vežiach a rôznych budovách. „Tých je dostatok najmä v nezateplených domoch s vhodným konštrukčným typom s prítomnosťou strešnej atiky, špajzových vetracích otvorov a podkrovných priestorov. Tento hmyzožravec kolonizuje vo vyšších počtoch aj historické budovy,“ ozrejmila Šolomeková. Na prežitie dážďovníka v našom prostredí je preto podľa nej dôležité počítať s jeho prítomnosťou a použiť šetrné spôsoby renovácie, ktoré sú výsledkom skĺbenia ochrany prírody a rekonštrukčných prác.

„Dážďovník je len jedným druhom zabezpečujúcim správne fungovanie potravinového reťazca. Ak ochránime dážďovníky, bude sa v ich prirodzenom prostredí dariť aj netopierom a ďalším druhom vtákov požierajúcim hmyz vo veľkých množstvách,“ dodala ekologička.  

TEXT: TASR, vdobrom.sk
FOTO: wikipédia, Jos Zwarts – Jos Zwarts,

Najnovšie články:

  Sledujte nás na

  sociálnych sieťach:

 

      /wustenrot
    /wustenrot

 

Zostaňme v kontakte!

Nenechajte si ujsť dôležité novinky, inšpiratívne články či praktické témy zo sveta poistenia.
Prihláste sa k odberu noviniek a o všetkom sa dozviete ako prví.

Mohlo by vás zaujímať: